AKO PODPORIŤ VÝVIN REČI UŽ OD NARODENIA?

1. TVÁROU V TVÁR

Znížte sa na úroveň dieťaťa tak, aby vám videlo do tváre a na pery. Keď pomaly a zreteľne hovoríte „ma-ma“ alebo „ba-ba“, môže sledovať pohyb vašich pier.  Dieťa sa učí napodobňovaním – potrebuje vidieť, ako sa zvuky tvoria. Sleduje vašu mimiku, pohyb pier, výraz očí – práve tak sa učí prvé zvuky.

2. NASLEDUJTE JEHO ZÁUJEM

Všímajte si, čo ho zaujíma – kam sa pozerá, za čím sa načahuje, čo skúma. Ak sa hrá s autom, neponúkajte mu knižku. Namiesto toho komentujte: „Máš auto. Auto ide. Brm-brm!“ Dieťa sa najlepšie učí vtedy, keď sa venujete tomu, čo ho práve baví.

3. STRIEDANIE A ZRKADLENIE

Zopakujte po dieťati jeho pohyb, gesto či zvuk – a potom počkajte na reakciu. Dieťa povie „ba“ – vy poviete „ba!“ a čakáte. Možno pridá ďalší zvuk. Učí sa, že základom rozhovoru je striedanie: raz ja, raz ty.

4. MYSLÍM NAHLAS, HOVORÍM NAHLAS

Komentujte bežné činnosti, všetko čo robíte, všetko čo vidíte. Pri obliekaní môžete komentovať, čo sa práve deje: „Taak, dáme jednu ruku, a teraz druhú ruku.“ Dieťa si tak vytvára spojenie medzi slovom a konkrétnou skúsenosťou. Učí sa, že všetko má svoje pomenovanie.

5. INTERPRETOVANIE

Hovorte za dieťa – čo by asi povedalo, keby vedelo hovoriť. „Si nahnevaný.“ alebo „Chceš ešte kašu.“ Dávate mu vzor, ako môže raz samo vyjadriť svoje pocity a potreby slovami.

6. ZVÝRAZŇOVANIE SLOV

Používajte krátke vety. Kľúčové slová povedzte pomaly, jasne a s dôrazom. Môžete ich doplniť gestom alebo výrazom tváre. Namiesto dlhého vysvetľovania povedzte iba: „VEEĽKÁ lopta!“  Dieťa si skôr zapamätá a skúsi zopakovať jedno výrazné slovo než dlhé súvetie.

7. VYUŽÍVAJTE RUTINY

Opakujúce sa činnosti sú ideálne na učenie reči – kúpanie, obliekanie, jedenie či čítanie. Komentujte a pridávajte do rutín nové slová. Pri obliekaní vždy hovorte: „Ruka. Druhá ruka.“ Pri riekankách ako Kolo kolo mlynské či „Baran baran, buc“ sa zasa prirodzene učí rytmus, slová aj striedanie. Pri činnostiach, ktoré sa opakujú sa dieťa cíti dobre a bezpečne – a práve vtedy sa efektívne učí.

Článok je inšpirovaný knihou: Logopédia včas – otázky a odpovede

 

 POSTUPNOSŤ VÝVINU – CESTA K SLOVÍČKAM

Keď staviame skutočný dom, málokto začína strechou. Presne tak je to aj s vývinom reči. Predtým, ako od dieťaťa chceme plynulú reč, musíme sa pozrieť na to, ako behá, skáče či drží lyžicu. Vývin reči má totiž svoju postupnosť.

REČ JE VRCHOLOM – STRECHOU POMYSELNÉHO DOMČEKA REČI. Aby sme mohli začať pracovať na streche, potrebujeme stabilné základy v hrubej motorike a šikovnosť v tej jemnej. Detský mozog potrebuje dozrieť.

Zjednodušene povedané:

• Najskôr staviame pevné základy – dieťa musí vedieť ovládať svoje TELO (HRUBÚ MOTORIKU). Všetko sa začína pohybom. Beh do kopca, skákanie na trampolíne či bicyklovanie – to nie je len zábava. Týmito aktivitami si dieťa buduje stabilitu a spevňuje svaly, ktoré neskôr potrebuje na to, aby dokázalo pokojne sedieť a sústrediť sa na jemnú prácu rúk a úst.
• Potom staviame pevné steny – dieťa sa musí naučiť ovládať svoje RUKY a PRSTY (JEMNÚ MOTORIKU).

 

VEDELI STE, ŽE JEMNÁ MOTORIKA „CESTUJE“ OD RAMENA AŽ K PRSTOM ?

Aby pršteky dokázali držať pero, musí byť ruka stabilná a silná v celej svojej dĺžke.

Funguje to ako reťaz:

• RAMENO – všetko začína veľkými pohybmi. Keď dieťa maľuje kriedami na chodník alebo hádže loptu, posilňuje svaly ramena. To neskôr dovolí ruke písať bez rýchlej únavy.
• LAKEŤ – pri vkladaní kociek do krabičky alebo pri samostatnom jedení lyžicou sa dieťa učí ovládať lakeť. Je to dôležitý stupeň k presnejšiemu pohybu.
• ZÁPÄSTIE – strihanie nožnicami, trhanie papiera alebo maľovanie učí dieťa cielene pracovať so zápästím. Práve tu sa pohyb stáva jemným a cielenejším.
• PRSTY – až na samotnom konci sú šikovné pršteky, ktoré zvládnu zapínanie gombíkov či vyfarbovanie.

 

• Až keď máme pevné základy a silné steny, dieťa dokáže ovládať svalstvo tváre a hlasivky – môžeme teda položiť strechu (REČ).

 

Vývin detskej reči nie je izolovaný proces. Je to úzko prepojená cesta, ktorá sa začína od narodenia  a kde každý pohyb a krôčik pripravujú pôdu pre rozvoj hovorenej reči.

Podporte dieťa na svojej ceste k reči – doprajte mu dostatok pohybu, hrajte sa s ním, trhajte papiere, navliekajte korálky, modelujte z plastelíny a najmä s ním veľa spievajte, čítajte a rozprávajte sa.

 

ROZVOJ REČI – AKO VYTVORIŤ KOMUNIKAČNÉ PRÍLEŽITOSTI POČAS DŇA

Rodičia svoje dieťa poznajú dokonale. Ale práve preto mu niekedy nedávajú priestor komunikovať. Poznáte to? Dieťa stojí pri chladničke a vydá zvuk. Vy už viete: „Aha, chce jogurt.“ Otvoríte chladničku, podáte mu obľúbený jogurt a hotovo. Je to prirodzené. Rodičia detí s PAS alebo NKS sa naučia „čítať myšlienky“. Lenže ak dieťa dostane všetko skôr, ako musí niečo ukázať, povedať alebo si vypýtať, prichádza o príležitosť komunikovať.

Skúste počas dňa vytvoriť MALÉ KOMUNIKAČNÉ PRÍLEŽITOSTI:

• dať len trochu pitia a počkať na „ešte“,
• pustiť obľúbenú pesničku a po chvíli ju zastaviť,
• dať dieťaťu len jednu topánku,
• pri obliekaní podržať dve tričká a počkať na výber,
• schovať obľúbenú hračku do priehľadnej nádoby,
• otvoriť krabičku s hračkou len napoly a čakať na reakciu,
• pri jedle ponúknuť dve možnosti,
• pri hre dať len časť puzzle alebo vláčik bez koľajníc,
• nafúknuť balón a chvíľu čakať, kým ho dieťaťu dáme,
• pri hojdačke zastaviť a počkať na pohľad, gesto alebo zvuk.

Nemusíme čakať na slová. Stačí, ak dieťa:

• ukáže,
• pozrie sa,
• vydá zvuk,
• podá obrázok,
• vyberie si.

 

AJ TOTO JE KOMUNIKÁCIA. A práve takto sa dieťa učí, že jeho správanie má význam a vie ním ovplyvniť svet okolo seba. Nemusíme prestať rozumieť svojmu dieťaťu. Len mu môžeme dať o pár sekúnd viac času, aby nám to skúsilo povedať samo.

 

ALTERNATÍVNA KOMUNIKÁCIA – MOST K REČI

Nemusíme čakať na slová – komunikovať sa dá aj inak.

 „Keď dieťa dostane obrázky alebo gestá, prestane hovoriť.“ Toto je jeden z najčastejších strachov rodičov. Je to však mýtus.

Pravda je opačná. ALTERNATÍVNA KOMUNIKÁCIA NIE JE VZDANIE SA REČI. JE TO MOST K REČI.

Keď dieťa dostane spôsob, ako môže komunikovať, často sa mu uľaví. Má menej frustrácie, menej plaču a viac príležitostí zažiť, že mu ostatní rozumejú.

Nemusíme čakať na slová. Dieťa môže komunikovať aj:

• pohľadom,
• gestom,
• ukázaním,
• obrázkom,
• znakom,
• tlačidlom so zvukom.

 

V BEŽNOM DNI TO MÔŽE VYZERAŤ TAKTO:

• pri chladničke ukáže obrázok jogurtu
• pri hre ukáže na bublifuk, keď chce bubliny
• pri jedle podá obrázok „piť“
• pri obliekaní si vyberie medzi dvoma tričkami
• pri hojdačke ukáže „ešte“
• keď niečo nevie otvoriť, použije gesto „pomôž“ alebo „otvor“

Keď dieťa ukáže obrázok „piť“, neznamená to, že sa nikdy nenaučí povedať „piť“. Znamená to, že sa učí: „Keď niečo ukážem alebo poviem, ostatní mi rozumejú.“

DIEŤA, KTORÉ ZAŽÍVA ÚSPECH V KOMUNIKÁCII:

• viac skúša,
• menej sa vzdáva,
• menej sa hnevá,
• častejšie používa zvuky a slová.

Nemusíme čakať, kým dieťa začne rozprávať. Môžeme mu dať spôsob, ako sa dorozumieť už dnes.

ZÁSADY ALTERNATÍVNEJ KOMUNIKÁCIE

Máme skúsiť obrázky? Gestá? Tablet?

Keď dieťa ešte nerozpráva, rodičia často nevedia, kde začať.

Najdôležitejšie je nečakať. Dieťa nepotrebuje „správny vek“ na komunikáciu. Potrebuje spôsob, ktorému rozumie a ktorý vie používať.

 

AKO VYBRAŤ SPRÁVNY SPÔSOB KOMUNIKÁCIE?

• ak dieťa rado ukazuje a rozumie obrázkom → skúste obrázky
• ak rado napodobňuje pohyby a komunikuje skôr rukami → skúste gestá alebo jednoduché znaky
• ak rado stláča tlačidlá alebo ho baví technológia → môže fungovať jednoduché zvukové tlačidlo alebo tablet

Nemusíte používať všetko naraz. Príliš veľa možností môže byť pre dieťa mätúce.

Je lepšie vybrať si JEDEN SPÔSOB a ten používať pravidelne:

• rovnaké obrázky,
• rovnaké miesto, kde ich dieťa nájde,
• rovnaké gestá,
• rovnaké slová.

Začnite s tým, čo dieťa naozaj potrebuje povedať. Nie so zvieratkami, farbami alebo abecedou.

Najdôležitejšie slová bývajú:

• ešte
• hotovo
• piť
• jesť
• pomôž
• otvor
• nie
• chcem / daj

 

AKO ZAČAŤ ? – ZÁSADY ALTERNATÍVNEJ KOMUNIKÁCIE:

• Začnite LEN S PÁR slovami, gestami alebo obrázkami, nie s desiatkami naraz.
• Používajte komunikačný spôsob VŽDY V TEJ ISTEJ SITUÁCII – napríklad obrázok „piť“ vždy pri pití.
• Majte obrázky alebo pomôcky stále na ROVNAKOM MIESTE, aby ich dieťa vedelo nájsť.
• Keď dieťa komunikuje, REAGUJTE HNEĎ – aby videlo, že jeho gesto, obrázok alebo zvuk funguje.
• Používajte KRÁTKE SLOVÁ a JEDNODUCHÉ VETY.
• Ak dieťa použije gesto alebo obrázok, môžete HNEĎ POVEDAŤ SLOVO AJ NAHLAS: „Piť? Chcel by si piť? Áno, dáme piť.”
• POCHVÁĽTE každý pokus o komunikáciu, aj keď ešte nie je „dokonalý“.
• Keď dieťa začne používať jeden spôsob dobre, až potom pridávajte ďalšie slová alebo situácie.
• Zapojte celú rodinu – aby všetci reagovali rovnako a používali rovnaké slová, obrázky alebo gestá.
• Ak dieťa používa obrázky doma, skúste ich vziať aj na ihrisko, do obchodu alebo k starým rodičom.
• Nevzdávajte to po pár dňoch – dieťa potrebuje VEĽA OPAKOVANIA a ČASU.
• Ak sa dieťaťu jeden spôsob dlhodobo nedarí, neznamená to, že „nechce komunikovať“ – možno len potrebuje iný spôsob, ktorý mu bude bližší. Zobraziť menej

 

 DETSKÁ REČ A OBRAZOVKY

Povedzme si úprimne – žijeme v digitálnej dobe a obrazovky sú súčasťou našich životov. Každý rodič občas potrebuje v pokoji navariť večeru, vypiť si teplú kávu alebo si skrátka na chvíľu vydýchnuť. Pustiť dieťaťu rozprávku vtedy vyzerá ako záchranné koleso. A keď je navyše v angličtine, môžeme mať pocit, že robíme niečo pre jeho rozvoj.

Ako je to však s rozvojom reči naozaj?

Poďme sa na tento rozšírený MÝTUS pozrieť citlivo, ale s ohľadom na fakty.

 

PREČO PASÍVNE SLEDOVANIE NESTAČÍ?

Možno vás to prekvapí, ale dieťa sa sledovaním videí a televízie rozprávať NENAUČÍ.

Ľudský mozog v ranom veku funguje inak ako u nás dospelých. Dieťa na to, aby začalo rozprávať, nutne POTREBUJE SOCIÁLNU INTERAKCIU – živého človeka, ktorý naň reaguje, pozerá sa mu do očí, usmieva sa a prispôsobuje reč jeho tempu. Obrazovky ponúkajú dieťaťu len jednostranný tok informácií.

Keď sa u detí vyvíja tzv. FONOLOGICKÝ SYSTÉM (schopnosť rozlišovať zvuky materinského jazyka, slabiky a hlásky), potrebujú počuť reč jasne a zreteľne. Rýchly a splývajúci zvuk z televízie či z tabletu, ktorý často slúži len ako kulisa, tomuto vývinu skôr škodí

 

A ČO ANGLICKÉ ROZPRÁVKY?

Mnoho rodičov hovorí, že ich dieťa už dokáže po anglicky počítať do desať a pozná farby. To je síce pravda, ale ide o MECHANICKÉ OPAKOVANIE slov bez hlbšieho porozumenia kontextu. Ak má dieťa oslabený alebo oneskorený vývin reči, cudzí jazyk z obrazovky v tom môže urobiť ešte väčší chaos. Dieťa najskôr potrebuje pevné základy v materinskom jazyku.

 

A ČO S TÝM?

Nemusíme hneď vyhadzovať televízor z domu. Skúsme len zmeniť spôsob, ako ho využívame:

• SPOLOČNÉ SLEDOVANIE – ak už dieťaťu rozprávku pustíte, seďte tam s ním. Komentujte dej, vysvetľujte a pýtajte sa. Urobte z pasívneho sledovania príležitosť na sociálnu interakciu.
• MENEJ A POMALŠIE – vyberajte rozprávky, kde sa hovorí menej, pomaly a príbeh je jednoduchý. Ak je reč dieťaťa oneskorená, rozprávky v cudzích jazykoch nateraz úplne odložte.
• STOP TELEVÍZII AKO KULISE – zapnutá TV na pozadí, ktorú nikto nesleduje, odčerpáva pozornosť dieťaťa, aj keď sa zdá, že sa hrá s kockami a nevníma. Dieťa navyše podvedome vníma aj zvuky, ktorým nerozumie (napr. negatívne správy). Keď sa hráte, vypnite ju.
• VYMEŇTE OBRAZ ZA ZVUK – skúste namiesto obrazovky pustiť detské pesničky alebo audiorozprávky.
• TICHO JE TIEŽ LIEK – doprajte sebe aj dieťaťu aj chvíle úplného ticha. Pretože práve v tichu vzniká priestor na to, aby dieťa začalo samo tvoriť prvé zvuky a slová.

 

Rodina je pre dieťa tým najlepším komunikačným partnerom. Žiadna aplikácia ani tá najkrajšia rozprávka nenahradí váš hlas a vašu prítomnosť.

PYRAMÍDA UČENIA

Vývin dieťaťa si môžeme predstaviť ako PYRAMÍDU. A tak ako pri každej pyramíde – najdôležitejší je PEVNÝ ZÁKLAD. Dieťa sa totiž neučí všetko naraz. Jeho mozog postupuje ZDOLA NAHOR. Najprv si buduje základné schopnosti a až na nich môže stavať zložitejšie zručnosti.

 

ZÁKLAD PYRAMÍDY – SENZORICKÝ SYSTÉM

Úplný základ je centrálna nervová sústava a zmysly:

• zrak, sluch, čuch, chuť a hmat
• rovnováha a orientácia v priestore (vestibulárny systém)
• vnímanie tela a pohybu (propriorecepcia)

 

Dieťa najprv potrebuje cítiť svoje telo, vedieť, kde sa v priestore nachádza, zvládať rovnováhu a vedieť spracovať a zaregistrovať zmyslové podnety.

 

SENZOMOTORICKÁ ÚROVEŇ – ZMSLY + POHYB

Keď je základ pevný, zmysly sa spájajú s pohybom a rozvíja sa:

• hrubá motorika
• schéma tela, stabilita a rovnováha
• koordinácia tela
• zrelosť reflexov
• motorické plánovanie.

 

Ak sa dieťa musí sústrediť na to, aby dokázalo sedieť, nezostáva mu energia na rozprávanie či učenie.

 

PERCEPČNO-MOTORICKÁ ÚROVEŇ

Tu sa spája vnímanie s pohybom. Rozvíja sa:

• koordinácia oko-ruka
• očné riadenie (sledovanie riadku – základy čítania a písania)
• pozornosť
• sluchové spracovanie a porozumenie reči

 

Preto ak má dieťa ťažkosti v škole, potrebujeme sa vrátiť na nižšiu úroveň – tzn. že potrebuje viac lezenia či balančných hier, nie viac pracovných listov.

 

VRCHOL PYRAMÍDY – KOGNÍCIA A UČENIE

Až úplne na vrchole sú:

• pamäť a pozornosť
• myslenie
• školské zručnosti (čítanie, písanie, počítanie)
• bohatá a plynulá reč
• regulácia správania
• každodenné činnosti (schopnosť zvládnuť ich samostatne)

 

Tieto schopnosti sa efektívne rozvíjajú len vtedy, ak sú nižšie úrovne dostatočne pevné.

 

PREČO JE TO PODSTATNÉ?

Ak dieťa ešte:

• nemá istotu v pohybe
• nedokáže sa sústrediť
• ťažko spracúva zmyslové podnety

– potom nepotrebuje trénovať vrchol pyramídy (farby, písmená, počítanie). Nie preto, že by na to nemalo schopnosti. Ale preto, že jeho mozog práve pracuje na budovaní základov.

 

ČO Z TOHO VYPLÝVA PRE RODIČOV?

Niekedy máme pocit, že dieťa by už „malo vedieť“ farby či počítať do desať. Ale ak ešte zápasí so základmi, je úplne v poriadku venovať sa najmä:

• pohybu
• hre na zemi
• budovaní pozornosti
• jednoduchej komunikácii.

 

Keď chceme silný vrchol, musíme najprv spevniť základ.