Tak ako v celej spoločnosti, tak aj v rôznych oboroch sa stretávame s rozličnými názormi a prístupmi. Oblasť vzdelávania a funkčného fungovania osôb so zdravotným znevýhodním nie je výnimkou. V našej praxi riešime rôzne témy a jednou z nich je aj problematika kochleárnej implantácie.
S rodičmi sa často rozprávame o tom, či je pre ich dieťa takýto zákrok nutný, alebo prínosný. Niektorí rodičia čakajú na KI ako na vykúpenie, niektorí ju zásadne odmietajú.
Leonhardt (2001, s. 125) uvádza, že „Kochleárny implantát je technická sluchová pomôcka, vnútro- ušná protéza, ktorá sa od 70 – tých rokov operatívnou formou implantuje ohluchlým a nepočujúcim osobám.“ Samotný kochleárny implantát sa vyvíjal v priebehu viacerých storočí, a to rôznymi postupmi založenými na báze elektrického dráždenia sluchu, a tým si postupne formovali schopnosti počutia (Leonhardt 2001).
Na celom procese KI sa podieľajú ľudia z rôznych oborov. Pre tento príspevok sme sa rozhodli čerpať z relevantného výskumu, v ktorom vidíme markantné rozdiely v názoroch medzi odborníkmi a Nepočujúcimi.
Do výskumu bol zaradený implantačný tím, foniatri, Nepočujúci a učitelia detí so sluchovým postihnutím.
IMPLANTAČNÝ TÍM
KI je najideálnejší spôsob rehabilitácie hluchoty.
S KI sa spájajú lepšie perspektívy dieťaťa.
Efekt KI je vysoký. Výsledky kochleárnych implantácií sú presvedčivé.
Čo najviac nepočujúcich detí by malo mať KI.
Nemožno čakať na rozhodnutie o implantácii od samotného dieťaťa.
Kochleárna implantácia nijako neobmedzuje nepočujúce dieťa.
FONIATRI
Výsledky KI sú presvedčivé. Perspektívy dieťaťa s KI sú vysoké.
Efekt KI vo vzťahu k finančným nákladom sa nedá ľahko posúdiť.
Viac súhlasia ako nesúhlasia, aby boli implantované všetky nepočujúce deti.
Malo by sa viac hovoriť aj o nevýhodách KI.
KI je najideálnejší spôsob rehabilitácie nepočujúcich detí.
Výsledky kochleárnej implantácie sú presvedčivé.
Finančné náklady na KI zodpovedajú efektu rehabilitácie.
Perspektívy dieťaťa s KI sú vysoké.
Kochleárna implantácia si zasluhuje mimoriadnu pozornosť a uznanie.
S KI nemožno čakať do veku, kedy sa dieťa dokáže samo rozhodnúť.
Deti s KI by mali byť vzdelávané skôr v bežných školách ako v špeciálnych školách.
Kontakt dieťaťa s nepočujúcimi rovesníkmi používajúcimi posunkový jazyk nie je vnímaný negatívne.
Kochleárna implantácia nie je nástroj na potláčanie posunkového jazyka a kultúry nepočujúcich.
Kochleárnu implantáciu nevnímajú ako etický problém (Groma, 2010).
NEPOČUJÚCI
Nesúhlasia s KI.
KI nepredstavuje pre nepočujúce deti lepšie vyhliadky do budúcnosti.
Z KI profitujú firmy, ktoré implantáty vyrábajú.
Nie všetky nepočujúce deti majú byť implantované.
Viac by sa malo hovoriť aj o nevýhodách KI.
Výsledky nie sú ani presvedčivé ani nepresvedčivé, resp. nevedia sa vyjadriť k výsledkom kochleárnej implantácie. Súhlasia, aby KI dostávali deti s pridruženými postihnutiami.
Zaujímajú postoj, že KI slúži na potláčanie posunkového jazyka a kultúry sú len mierne.
V programoch kochleárnej implantácie by mali byť rešpektované názory a postoje Nepočujúcich.
Nesúhlasia, aby sa zamedzoval kontakt detí s KI s nepočujúcimi deťmi, ktoré používajú posunkový jazyk.
Priamo uvádzané spoločenstvo Nepočujúcich vedie argumentácie o implantovaní kochleárnych implantátov malým deťom v dvoch oblastiach a to v etickej a v kultúrnej. Etické fakty poukazujú na to, že kochleárna implantácia patrí medzi invazívne operácie. Mali by sa vykonávať najmä v situáciách, ktoré ohrozujú život, a nie pre jeho zlepšenie. Žiadna operácia sa už nedá vrátiť. Kochleárny implantát sa síce dá vybrať, ale prípadné poškodenie alebo narušenie, ktoré by spôsobil, už nie (Schmidtová 2001)..
Ďalším argumentom je fakt, že sa kochleárny implantát sa operuje deťom aj napriek tomu, že sa zatiaľ nevie, či sa u dieťaťa neobjavia vedľajšie účinky, ktoré by sa mohli objaviť po nejakej dobe. Deti sa implantujú aj napriek obmedzeniam a rizikám, ktoré so sebou nesie implantácia. Mohlo by sa taktiež stať, že dieťa by nechcelo podstúpiť implantáciu.
Medzi kultúrne argumenty komunity Nepočujúcich patrí fakt, že až 90% nepočujúcich detí sa rodí počujúcim rodičom. Tí majú zväčša nedostatok informácií o komunite Nepočujúcich, o ich kultúre. Rodiny s nepočujúcimi deťmi sa pred implantáciou stretávajú s radou odborníkov (audiológom, logopédom, psychológom…), ale málokedy sa stretávajú s úspešnými nepočujúcimi ľuďmi. Počujúcim je často nejasné, prečo komunita Nepočujúcich odsudzuje kochleárny implantát. Treba však pochopiť, že komunita Nepočujúcich je veľmi odlišná od komunity počujúcich. Existujú tu rozličné životné skúsenosti, zvyky, obyčaje, iné hodnoty. Lekári nie sú dostatočne informovaní o komunite Nepočujúcich, preto rodičom nemôžu poskytnúť objektívne informácie o iných možnostiach ako je kochleárna implantácia (Schmidtová 2001).
UČITELIA DETÍ SO SLUCHOVÝM POSTIHNUTÍM
Neprikláňajú sa ku stratégií implantovať všetky nepočujúce deti.
Výsledky KI nie sú až tak veľmi presvedčivé.
Nesúhlasia, aby všetky deti s KI boli vzdelávané iba v bežných školách.
Váhajú, či Nepočujúci majú právo rozhodovať o kochleárnych implantáciách.
Nie sú až tak presvedčení, že problematika KI si zasluhuje výsadné postavenie v rehabilitácii hluchoty (Groma, 2010).
Podľa Gromu 2010 výsledky upozornili na vysokú heterogénnosť postojov ku KI. Na základe výsledkov je nutné častejšie rozoberať problematiku KI (výber kandidátov, výsledky) v cieľových skupinách, vytvoriť východisko pre komunikáciu a spoločný výskum predstaviteľov klinických a kultúrno-antropologických pozícií, odhaľovať a odbúravať mýty nielen o kochleárnej implantácii, ale aj o komunite a živote Nepočujúcich. Do pozornosti dávame aj dostupné výhody a nevýhody kochleárnej implantácie.
HLAVNÉ VÝHODY KI
1. Prístupnosť hovoreného slova v kritickom veku dieťaťa, kedy sa vyvíja schopnosť porozumieť hovorenej forme.
2. Väčšie možnosti vo vzdelávaní a pri nadväzovaní sociálnych kontaktov s počujúcimi rovesníkmi, resp. ochrana dieťaťa pred izoláciou, či možným ponižovaním.
3. Vďaka varovným signálom je jedinec silnejší v nečakaných situáciách, než sluchovo postihnutí bez implantátu.
4. Napriek tomu, že zákrok je invazívny, procedúra je bezpečná a rýchla.
5. Bolo dokázané, že ľudia s KI sa neskôr lepšie učia odčítať z pier.
HLAVNÉ NEVÝHODY KI
1. Mnoho detí zaznamenáva veľmi malý, prípadne žiadny prospech z tejto metódy; zvuková terapia im neposkytuje dostatočný prísun pre vnímanie hovoreného jazyka.
2. V dôsledku dĺžky zvukovej terapie sa môže stať, že deti, ktorým implantát mohol pomôcť, zmeškajú vhodný čas pre osvojenie si jazyka.
3. Sebavedomie dieťaťa môže byť kvôli implantátu poznačené, pretože sa vníma ako osoba s fyzickou vadou.
4. Ako každý invazívny zákrok, aj zavedenie implantátu má – napriek svojej jednoduchosti – isté zdravotné riziká, ako každý zásah do ľudského organizmu.
5. Ľudia s implantátom sa musia vyvarovať silného magnetického poľa. Preto pre nich nie sú určité povolania a procedúry bezpečné.
6. Z dlhodobého hľadiska je otázna bezpečnosť implantátu, rovnako ako aj jeho vplyv na vývoj a rast dieťaťa.
7. U dieťaťa s implantátom môže byť zanedbané tradičné vzdelávanie nepočujúcich, pretože je kvôli implantátu považované za plne počujúce.
8. Dieťa s implantátom býva sledované lekárskymi expertmi, ktorí dlhodobo monitorujú implantát a jeho funkcie.
9. Dieťa môže byť odmietané zo strany iných sluchovo postihnutých, pretože sa jeho používaním líši do ostatných.
10. Ťažkosti pri ďalších zdravotných problémoch – magnetická rezonancia, CT a iné.
Na základe dostupných informácií a osobných skúseností sa naše Centrum včasnej intervencie zameriava na redukciu nežiadúcich účinkov kochleárnej implantácie. Určite by sme odporučili rodičom a celej rodine psychologické poradenstvo. Rodina by mala byť oboznámená s faktom, že implantát má limity, a prílišné očakávania môžu sklamať. Určenie vhodných kandidátov, pre ktorých má implantát najväčší prínos je základ pre ďalšie pokroky. Tak isto dávame do pozornosti, že všetci zúčastnení by mali byť dostatočne informovaní o implantácií a jej následkoch.
POUŽITÁ LITERATÚRA
GROMA, M. – ŠIMKOVÁ, Ľ. – PROFANT, M. – KABÁTOVÁ, Z. 2010. Postoje k pediatrickej kochleárnej implantácii. In: Psychológia dieťaťa: Výskum a prax. Dieťa v ohrození XVIII.: Poruchy správania a ich riešenie. Bratislava: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, 2010, ISBN 978-80-969401-9-6.
Leonhardt, A. 2001. 20-ročné skúsenosti s kochleárnymi implantáciami u dospelých, 10-ročné skúsenosti s indikáciou kochleárnych implantácií u detí. In : Efeta – otvor sa, 2001, roč. 11, č.3, s. 16 – 19. ISSN 1335 – 1397.
SCHMIDTOVÁ, M. 2001. Vplyv kochleárnych implantátov na vzdelávanie jedincov so sluchovým postihnutím, nepublikovaná prednáška
WEBOVÉ STRÁNKY:
https://deaf-info.zak.co.il/d/deaf-info/old/ci-opinions.html