Hoci sa internet doslova hmýri všemožnými radami ako naučiť dieťa chodiť na záchod za 3 dni či dokonca za kratší čas, takáto úloha predstavuje pre rodičov detí so znevýhodnením komplexný a zložitý problém. Odhliadnuc od všetkých komunikačných a senzorických výziev ako i prekážok súvisiacich so správaním, naučiť dieťa s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami používať toaletu je pre rodiča nesmierne únavné a frustrujúce. Ide o dlhotrvajúci proces vyžadujúci si mimoriadnu trpezlivosť zo strany najbližších.
Je prirodzené, že si všetci želáme, aby dieťa i napriek znevýhodneniu bolo úplne rovnaké ako jeho ostatní rovesníci. Žiaľ, realita nám ukazuje opak. Deti s poruchou autistického spektra, či inými pervazívnymi vývinovými poruchami majú ťažkosti v oblastiach, ktorým možno nebudeme nikdy úplne rozumieť. Z toho vyplýva, že aj nácvik používania toalety môže niekedy trvať do veku 6, 7, či 8 rokov, poprípade i dlhšie. Bez ohľadu na všetky naplnené úlohy, dosiahnuté medzníky alebo predpísané ciele je najdôležitejšie, aby dieťatko malo pocit bezpečia a cítilo, že je milované, či nosí plienky alebo nie. I napriek tomu, že naučiť chodiť na záchod dieťa so znevýhodnením vyzerá na prvý pohľad veľmi náročne, pre všetky deti je postup rovnaký. Na začiatku je potrebné, aby sme spoznali silné a slabé stránky nášho dieťaťa a dokázali mu nácvik chodenia na WC prispôsobiť.
Tu je niekoľko tipov, ktoré by v tomto procese mohli pomôcť:
Pred tým ako začnete so samotným tréningom, sledujte vaše dieťa pár dní – všímajte si kedy sa vyprázdňuje, čo tomu predchádza, či sú v správaní dieťaťa nejaké signály, podľa ktorých sa dá predpokladať, že potrebuje ísť na WC. Sledujte teda ako sa správa, ako často počas dňa ciká alebo kaká. Odpovede na tieto otázky vám pomôžu zostaviť si plán.
Používajte vizuálne zobrazenie – či už vizuálne kartičky alebo fotografie pomáhajú predovšetkým deťom, ktorých porozumenie a komunikácia nie sú na bežnej úrovni. Prostredníctvom nich dokážu pochopiť situáciu, ale i pamätať si jednotlivé činnosti spojené s danou aktivitou a osvojiť si ju tak, aby časom nadobudli úplnú samostatnosť.
Vytvorte si signál – ak vaše dieťa nerozpráva, zvoľte (vytvorte) si signál, ktorý môže používať, keď potrebuje ísť na toaletu, napr. zazvoní na zvonček alebo použije znak z posunkového jazyka či akýkoľvek iný znak, pre ktorý sa rozhodnete a ktorý budete používať iba v prípade cikania a kakania. Na začiatku je dobre spájať znak alebo signál so slovom, ktoré činnosť označuje – použijeme znak a povieme cikať alebo kakať, a následne ide dieťa na záchod. Postupným opakovaním slova, znaku i aktivity dochádza k porozumeniu a k zautomatizovaniu do takej miery, že dieťa príjme tieto signály ako rutinu.
Nastaviť si časovač je vhodná pomôcka. Znamená to, že budete dávať dieťa na toaletu v rovnakých intervaloch. V závislosti od okolností, ktoré ste odsledovali zo správania dieťaťa môže byť interval 30, 60 či 90 minút.
Motivujte dieťa odmenou – aby daná činnosť dieťa naozaj zaujímala a bolo ju ochotné robiť je dobré mu ponúknuť odmenu, ktorá sa dá priblížiť vizuálnou formou podľa obrázku nižšie. Na zobrazenie odmeny použite fotografiu alebo kartičku vyrobenú z fotografie hračky, sladkosti, činnosti, tabletu alebo čohokoľvek, čo dieťa absolútne zbožňuje. Odmenu však treba dieťaťu dopriať vždy, keď sa mu podarí vycikať alebo vykakať sa do záchodu, poprípade na nočník.
Odstráňte všetko, čo môže rozptyľovať zmysly dieťaťa – pokiaľ vaše dieťa neprimerane reaguje na zvuky, pachy, vizuálne efekty, buďte predvídaví a odstráňte z kúpeľne, či toalety všetko, čo by mohlo pôsobiť na dieťa rušivo a rozptyľujúco, napr. automatické splachovanie, zvuk pračky, vôňa na WC.
TIP: pokiaľ ste vonku v čase, keď má dieťa ísť na WC, noste so sebou vizuálne komunikačné kartičky rovnaké aké používate doma. Dieťa bude lepšie rozumieť a tak schopné prijať novú situáciu.
Obliekajte dieťaťu spodnú bielizeň – aj napriek tomu, že by sa mohlo zdať ako najlepší nápad nosiť plienky a plienkové nohavičky až do momentu, keď má dieťa kompletne osvojenú rutinu chodenia na WC, nie je tomu tak. Najrozumnejšie je zbaviť sa plienok úplne a nekompromisne. Používanie plienok alebo plienkových nohavičiek zabraňuje dieťaťu rozpoznať, že je mokré a uvedomiť si aký nepríjemný tento pocit skutočne je.
TIP: ak potrebujete odísť z domu a máte obavu, že sa vaše dieťa pociká alebo pokaká vonku, natiahnite mu plienkové nohavičky na spodnú bielizeň. Jednak sa tak vyhnete nepríjemnej nehode a zároveň dieťa bude cítiť, že je mokré alebo špinavé.
Buďte trpezliví – a áno chápeme, že sa to ľahko hovorí, avšak ťažšie vykonáva. Pravda však je, že nácvik chodenia na toaletu pre detičky so špeciálnymi potrebami je náročný a zdĺhavý „projekt“. To platí o to viac, ak ide o dieťa s problémami s porozumením, či komunikáciou alebo dokonca so spracovaním senzorických podnetov. Dajte dôraz na skutočnosť, aby celá situácia prebiehala pozitívne, nie aby mala na dieťa stresujúci alebo nebodaj negatívny vplyv. Ak to okolnosti dovolia, zapojte do spomínaného procesu celú najbližšiu rodinu a pedagógov v škôlke. Nácvik by mal prebiehať rovnako v každom prostredí.
Neobávajte sa, dať si pauzu – ak aj napriek všetkým snahám i dobrým úmyslom dieťa pri nácviku nespolupracuje a nie je ochotné participovať, či dokonca zadržiava moč a stolicu zámerne, urobte si prestávku. Nezabúdajte, že najdôležitejšie je šťastie a zdravie vášho dieťaťa (aby sa cítilo byť milované a ochraňované), a tiež domáca pohoda. Asi to bude znieť ako klišé, ktoré ste už počuli mnoho krát, ale každé dieťa, vrátane toho Vášho, je individuálna ľudská bytosť. Z daného dôvodu je preto zbytočné ho porovnávať s ostatnými rovesníkmi. Jednoducho povedané, nikoho nedonútite, aby začal používať záchod proti svojej vôli. Opak a želaný stav sa stane len v prípade, že v dieťati dozreje vôľa i chuť spolupodieľať sa na predmetnej aktivite.
Každopádne naučiť dieťa s akýmkoľvek znevýhodnením chodiť na WC, komunikovať, jesť lyžičkou, piť z pohára alebo fľaše, či chodiť je pre rodičov obrovskou výzvou. Nezabúdajme ale, že práve výzvy robia život zaujímavým a prekonávať ich robí život zmysluplným.
Zdroj: www.autismparentingmagazine.com, www.autisnnonsblog.com
Preložil a spracoval: Mgr. Lenka Komlošová