Ako sme už spomínali, deťom s poruchou autistického spektra trvá osvojenie si každodenných bežných činností o niečo dlhšie. Hlavným dôvodom sú rutiny – je nutné jednu nahradiť druhou. Aby sa pre dieťa s autizmom stalo rutinou aj chodenie na záchod (dať si dole nohavice, použiť toaletu, zdvihnúť nohavice, umyť ruky), bude nevyhnutne potrebovať čas. Rovnako treba pamätať na fakt, že deti s autizmom, ktoré nekomunikujú vlastne nemajú nástroj na to ako oznámiť, že sa blíži vykonanie potreby. Deti s ťažkou formou autizmu zase majú kognitívne, či motorické problémy záchod použiť. Každopádne nech je problém v čomkoľvek, jediné čo pomôže je vaša trpezlivosť

V druhej časti nášho príspevku vám ponúkame možné riešenia situácií, ktoré sa môžu objaviť počas nácviku používania toalety u detí s poruchou autistického spektra a pervazívnymi vývinovými poruchami.

• Dieťa má nadmerný záujem o splachovanie prípadne strach zo splachovania

Doprajte dieťaťu možnosť hrať sa s tečúcou vodou pod vaším dohľadom. Uistite dieťa, že sme to práve my, kto vodu zapína a vypína. Podporte uňho skúsenosť, že keď voda tečie, vydáva určitý zvuk. Ukážte dieťaťu ako záchod splachujete vy a potom mu dajte možnosť, aby záchod mohlo spláchnuť samé a pochopilo princíp. Bude tak lepšie pripravené na tréning a obavy zo splachovania pominú. Pri deťoch, ktoré nerozprávajú použite znak HOTOVO, aby bolo jasné, že záchod splachujeme účelovo.

• Dieťa odmieta sedieť na záchode potrebne dlhý čas

Najskôr sa presvedčte, že sedenie na záchode alebo nočníku je pre vaše dieťa pohodlné. Možno ešte skôr ako samotný tréning začnete, nechajte dieťa sedieť na záchode v oblečení. Proste, aby si na túto novú situáciu zvyklo. Takisto je dobre využiť odmenu, poprípade snažiť sa zaujať pozornosť dieťaťa aktivitou, ktoré má rado a odpútať tak jeho pozornosť (napríklad tlieskanie rukami, odriekanie básničky). Rovnako môžete využiť hračky: „Aha, aj Macko sedí na nočníku!“. Vhod príde aj hra prostredníctvom panáčikov a detského nábytku. Je to spôsob ako dieťaťu priblížite túto činnosť.

• Dieťa sa chce iba hrať s toaletným papierom alebo s vodou

Na vyriešenie tohto problému, je dobre pokiaľ dáte dieťaťu možnosť pohrať sa s vodou na inom mieste, napr. vo vani, keď sa kúpe, v umývadle v kúpeľni, tak aby bolo jasné, že záchod rozhodne nie je miesto na hranie s vodou a zároveň, aby sa táto aktivita viazala dieťaťu na inú miestnosť i situáciu. Hre s toaletným papierom je možné predísť tak, že ho odstránite z dosahu dieťaťa, poprípade z toalety úplne, až do chvíle, keď bude dieťa vedieť ako papier použiť. Rovnako môže pomôcť vymeniť kotúč toaletného papiera za jednorazové vyťahovacie utierky.

• Dieťa sa nechce dať utrieť alebo má strach z toho, že ostane špinavé

Ak sa dieťa snaží utrieť samé, zašpiní sa pritom a vedie to k záchvatu, je dobre mať po ruke napr. vlhké utierky alebo iný prostriedok na rýchle odstránenie znečistenia tak, aby ste dieťaťu ukázali, že vlastne o nič nejde a uvedenú situáciu je možné rýchlo vyriešiť. Z tohto zvyku sa postupne môže stať rutina. Ešte pred tým ako si dieťa sadne na záchod, ukážte mu, že vlhké utierky sú tam nachystané pre prípad, že by sa zašpinilo. Rovnako je nápomocné, ak vždy po použití toalety umyjete dieťaťu ruky. Použiť môžete vizuálne kartičky.

• Dieťa má strach z vyprázdnenia alebo zadržiava stolicu

Pokiaľ dieťa nechce urobiť potrebu na WC z dôvodu strachu z bolesti alebo nepríjemných pocitov súvisiacich s vyprázdnením hrubého čreva, vyskúšajte trik, že dáte dieťaťu možnosť, aby si vybralo miesto, kde v byte sa cíti najbezpečnejšie a to miesto označíte napr. kruhom vystrihnutým z farebného papiera. Na ten papier postavíte nočník a necháte dieťa, aby sa tam vycikalo alebo vykakalo. Dieťa tak príjme toto označené miesto za miesto, kde môže potrebu bezpečne vykonať. Potom ako si dieťa na túto situáciu zvykne, môžete polohu farebnej značky meniť až kým sa nedostanete na záchod.

Deťom, ktoré sú až príliš fixované na vyprázdňovanie do plienok, by mohlo pomôcť, ak rodičia položia plienku do záchodu alebo do nočníka. Navodia tak pocit, že dieťa vlastne ciká alebo kaká do plienky.

• Chlapec má problém stáť, keď ciká

Pomoc pri tomto probléme predstavuje vizuálne zobrazenie, či už prostredníctvom vizuálnych kartičiek alebo vďaka asistencii otecka, ktorý môže synovi ukázať ako cikajú chlapci. Takisto je možné obrátiť túto situáciu na hru a vložiť do WC kúsok farebného toaletného papiera, do ktorého sa musí chlapček trafiť, keď ciká.

Na záver ešte pár tipov, ktoré by mohli pomôcť poprípade celý proces nácviku aspoň trošku uľahčiť:

• využite obľúbené postavičky alebo hračky vášho dieťaťa tak, aby ste mu ukázali, že aj požiarnik Sam, dinosaurus či vláčik Tomáš naozaj potrebujú ísť na záchod,
• knižky či aplikácie, vždy upútajú pozornosť dieťaťa,
• podporte samostatnosť dieťaťa, ukážte mu aké je to super chodiť na záchod a zároveň oslávte mimoriadne veľkou (až prehnanou) pochvalou každý zvládnutý krok,
• pokiaľ je to možné vyhnite sa detským výrazom a učte od začiatku vaše dieťa používať správne pomenovania na to, aby upozornilo, že potrebuje ísť na WC – rovnaké označenie totiž bude dieťa používať aj keď bude staršie,
• dajte dieťaťu napiť asi 10 – 15 minút pred tým ako by malo ísť cikať, uľahčí to tak vyprázdnenie,
• v prípade, že idete na návštevu, do nákupného centra alebo reštaurácie, používajte rovnakú rutinu, poprípade použite zvizualizovanie celej situácie kartičkami alebo fotografiami, ktoré používate aj doma – vyhnete sa tak nepríjemným situáciám.

Na záver už iba dodáme, že sa nedá s istotou určiť, ktorý trik alebo metóda bude fungovať. Najlepšie je vyskúšať viaceré postupy. A nezabúdajte, že každý maličký úspech sa počíta, pretože je to krok smerom k čo najväčšej samostatnosti vášho dieťatka.

Zdroj:  www.brighttots.com, www.autism.org.uk, www.autismparentingmagazine.com

Preložila a spracovala: Mgr. Lenka Komlošová

Hoci sa internet doslova hmýri všemožnými radami ako naučiť dieťa chodiť na záchod za 3 dni či dokonca za kratší čas, takáto úloha predstavuje pre rodičov detí so znevýhodnením komplexný a zložitý problém. Odhliadnuc od všetkých komunikačných a senzorických výziev ako i prekážok súvisiacich so správaním, naučiť dieťa s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami používať toaletu je pre rodiča nesmierne únavné a frustrujúce. Ide o dlhotrvajúci proces vyžadujúci si mimoriadnu trpezlivosť zo strany najbližších.

Je prirodzené, že si všetci želáme, aby dieťa i napriek znevýhodneniu bolo úplne rovnaké ako jeho ostatní rovesníci.  Žiaľ, realita nám ukazuje opak. Deti s poruchou autistického spektra, či inými pervazívnymi vývinovými poruchami majú ťažkosti v oblastiach, ktorým možno nebudeme nikdy úplne rozumieť. Z toho vyplýva, že aj nácvik používania toalety môže niekedy trvať do veku 6, 7, či 8 rokov, poprípade i dlhšie. Bez ohľadu na všetky naplnené úlohy, dosiahnuté medzníky alebo predpísané ciele je najdôležitejšie, aby dieťatko malo pocit bezpečia a cítilo, že je milované, či nosí plienky alebo nie. I napriek tomu, že naučiť chodiť na záchod dieťa so znevýhodnením vyzerá na prvý pohľad veľmi náročne, pre všetky deti je postup rovnaký. Na začiatku je potrebné, aby sme spoznali silné a slabé stránky nášho dieťaťa a dokázali mu nácvik chodenia na WC prispôsobiť.

Tu je niekoľko tipov, ktoré by v tomto procese mohli pomôcť:

Pred tým ako začnete so samotným tréningom, sledujte vaše dieťa pár dní – všímajte si kedy sa vyprázdňuje, čo tomu predchádza, či sú v správaní dieťaťa nejaké signály, podľa ktorých sa dá predpokladať, že potrebuje ísť na WC. Sledujte teda ako sa správa, ako často počas dňa ciká alebo kaká. Odpovede na tieto otázky vám pomôžu zostaviť si plán.

Používajte vizuálne zobrazenie – či už vizuálne kartičky alebo fotografie pomáhajú predovšetkým deťom, ktorých porozumenie a komunikácia nie sú na bežnej úrovni. Prostredníctvom nich dokážu  pochopiť situáciu, ale i pamätať si jednotlivé činnosti spojené s danou aktivitou a osvojiť si ju tak, aby časom nadobudli úplnú samostatnosť.

Vytvorte si signál – ak vaše dieťa nerozpráva, zvoľte (vytvorte) si signál, ktorý môže používať, keď potrebuje ísť na toaletu, napr. zazvoní na zvonček alebo použije znak z posunkového jazyka či akýkoľvek iný znak, pre ktorý sa rozhodnete a ktorý budete používať iba v prípade cikania a kakania. Na začiatku je dobre spájať znak alebo signál so slovom, ktoré činnosť označuje – použijeme znak a povieme cikať alebo kakať, a následne ide dieťa na záchod.  Postupným opakovaním slova, znaku i aktivity dochádza k porozumeniu a k zautomatizovaniu do takej miery, že dieťa príjme tieto signály ako rutinu.

Nastaviť si časovač je vhodná pomôcka. Znamená to, že budete dávať dieťa na toaletu v rovnakých intervaloch. V závislosti od okolností, ktoré ste odsledovali zo správania dieťaťa môže byť interval 30, 60 či 90 minút.

Motivujte dieťa odmenou – aby daná činnosť dieťa naozaj zaujímala a bolo ju ochotné robiť je dobré mu ponúknuť odmenu, ktorá sa dá priblížiť vizuálnou formou podľa obrázku nižšie. Na zobrazenie odmeny použite fotografiu alebo kartičku vyrobenú z fotografie hračky, sladkosti, činnosti, tabletu alebo čohokoľvek, čo dieťa absolútne zbožňuje. Odmenu však treba dieťaťu dopriať vždy, keď sa mu podarí vycikať alebo vykakať sa do záchodu, poprípade na nočník.

Odstráňte všetko, čo môže rozptyľovať zmysly dieťaťa – pokiaľ vaše dieťa neprimerane reaguje na zvuky, pachy, vizuálne efekty, buďte predvídaví a odstráňte z kúpeľne, či toalety všetko, čo by mohlo pôsobiť na dieťa rušivo a rozptyľujúco, napr. automatické splachovanie, zvuk pračky, vôňa na WC.

TIP: pokiaľ ste vonku v čase, keď má dieťa ísť na WC, noste so sebou vizuálne komunikačné kartičky rovnaké aké používate doma. Dieťa bude lepšie rozumieť a tak schopné prijať novú situáciu.

 Obliekajte dieťaťu spodnú bielizeň – aj napriek tomu, že by sa mohlo zdať ako najlepší nápad nosiť plienky a plienkové nohavičky až do momentu, keď má dieťa kompletne osvojenú rutinu chodenia na WC, nie je tomu tak. Najrozumnejšie je zbaviť sa plienok úplne a nekompromisne. Používanie plienok alebo plienkových nohavičiek zabraňuje dieťaťu rozpoznať, že je mokré a uvedomiť si aký nepríjemný tento pocit skutočne je.

TIP: ak potrebujete odísť z domu a máte obavu, že sa vaše dieťa pociká alebo pokaká vonku, natiahnite mu plienkové nohavičky na spodnú bielizeň. Jednak sa tak vyhnete nepríjemnej nehode a zároveň dieťa bude cítiť, že je mokré alebo špinavé.

 Buďte trpezliví – a áno chápeme, že sa to ľahko hovorí, avšak ťažšie vykonáva. Pravda však je, že nácvik chodenia na toaletu pre detičky so špeciálnymi potrebami je náročný a zdĺhavý „projekt“. To platí o to viac, ak ide o dieťa s problémami s porozumením, či komunikáciou alebo dokonca so spracovaním senzorických podnetov. Dajte dôraz na skutočnosť, aby celá situácia prebiehala pozitívne, nie aby mala na dieťa stresujúci alebo nebodaj negatívny vplyv. Ak to okolnosti dovolia, zapojte do spomínaného procesu celú najbližšiu rodinu a pedagógov v škôlke. Nácvik by mal prebiehať rovnako v každom prostredí.

Neobávajte sa, dať si pauzu – ak aj napriek všetkým snahám i dobrým úmyslom dieťa pri nácviku nespolupracuje a nie je ochotné participovať,  či dokonca zadržiava moč a stolicu zámerne, urobte si prestávku. Nezabúdajte, že najdôležitejšie je šťastie a zdravie vášho dieťaťa (aby sa cítilo byť milované a ochraňované), a tiež domáca pohoda. Asi to bude znieť ako klišé, ktoré ste už počuli mnoho krát, ale každé dieťa, vrátane toho Vášho, je individuálna ľudská bytosť. Z daného dôvodu je preto zbytočné ho porovnávať s ostatnými rovesníkmi. Jednoducho povedané, nikoho nedonútite, aby začal používať záchod proti svojej vôli. Opak a želaný stav sa stane len v prípade, že v dieťati dozreje vôľa i chuť spolupodieľať sa na predmetnej aktivite.

Každopádne naučiť dieťa s akýmkoľvek znevýhodnením chodiť na WC, komunikovať, jesť lyžičkou, piť z pohára alebo fľaše, či chodiť je pre rodičov obrovskou výzvou. Nezabúdajme ale, že práve výzvy robia život zaujímavým a prekonávať ich robí život zmysluplným.

Zdroj: www.autismparentingmagazine.com, www.autisnnonsblog.com

Preložil a spracoval: Mgr. Lenka Komlošová