Narodenie dieťaťa znamená v každom prípade pre rodinu veľkú zmenu. Zmení sa celé jej fungovanie. Niektoré rodiny si to užívajú a vyhovuje im to. Iné rodiny netrpezlivo čakajú, kedy sa všetko vráti do starých koľají.
Pribudnutím nového člena sa zrazu celá rodina musí prispôsobiť potrebám dieťaťa a všetko im podriadiť. Toto úplné podriadenie trvá približne jeden rok. Chce to veľkú obetu a odhodlanie, ale aj schopnosť, potlačiť svoje potreby a uspokojiť ich neskôr. Neskôr znamená o pár minút, niekedy o pár hodín či dní, niekedy aj o pár rokov či nikdy. Postupne sa situácia začína meniť a dieťa sa pomaličky začína prispôsobovať aj vonkajším okolnostiam. Takto je to za ideálnych podmienok.
Oveľa ťažšie to majú rodiny, ktorým sa narodilo dieťatko, čo okrem štandardnej starostlivosti potrebuje oveľa väčšiu pozornosť, lebo jeho vývin a zdravotný stav si to vyžaduje. Vtedy predpoklad, že o rok to bude lepšie a postupne sa fungovanie rodiny dostane do starých koľají nie je také isté, skôr naopak.
V nasledujúcich riadkoch vám priblížime dopad na rodinu z rôznych aspektov. Ak pri ich čítaní zistíte, že s niektorou oblasťou potrebujete pomôcť alebo sa viac o nej porozprávať, tak sme tu pre vás a neváhajte nás kontaktovať.
Psychologický aspekt dopadu na rodinu: Najdôležitejšou úlohou rodiny je poskytnúť dieťaťu bezpečné, podporné prostredie, prijať jeho postihnutie so všetkými obmedzeniami a možnosťami, ktoré postihnutie so sebou prináša. Prekonať prvotné psychické reakcie a stavy a zaujať konštruktívny postoj k výchove dieťaťa. Je potrebné vyhnúť sa nadmernému ochraňovaniu dieťaťa alebo zanedbávaniu.
Ďalším problémom môže byť nadmerná závislosť matky a dieťaťa, čo môže brzdiť rozvoj dieťaťa. Narodením postihnutého dieťaťa rodina prehodnocuje svoje postoje k postihnutým všeobecne, často sa mení hodnotový rebríček rodičov. Čo bolo dôležité predtým, teraz má menšiu váhu. Obavy o budúcnosť dieťaťa, stresy z pomalého vývinu, z nedostatku informácií o postihnutých, obavy zo zranenia dieťaťa a pod.
Nutnosť vyrovnávať sa s nadmernou záťažou rodiny, rodiča, s negatívnymi reakciami okolia, ďalšej rodiny, zo strany lekárov, úradov.
Záleží na osobnosti rodiča, na jeho schopnostiach vyrovnávať sa so stresom, na jeho sebadôvere, povahe.
Sociálno – psychologické problémy v rodine. Preťažovanie jedného z rodičov (väčšinou matky), chýbanie opory v rodine, únik rodičov z problémov, obviňovanie sa kvôli postihnutiu dieťaťa, jeho výchove. Nedostatok pozornosti ostatným členom rodiny, súrodencom dieťaťa. Problém správneho postavenia dieťaťa v rodine napr. súrodenci musia vyhovieť, ustúpiť postihnutému dieťaťu, žiarlivosť detí. Nedostatok možností na oddych, rekreáciu, príležitostí pohovoriť o svojich problémoch.
Ekonomická situácia rodiny. Problémy so zamestnaním matky, nemožnosť zamestnať sa, kým dieťa nie je zaškolené, resp. umiestnené vo vhodnom zariadení. Otcovia často pracujú mimo bydliska, aby zabezpečili finančne rodinu.
Problémy osamelých matiek, živiteliek rodiny
Časté návštevy lekárov, operácie, nákupy pomôcok, hračiek pre dieťa. Nutnosť dlhodobej starostlivosti o dieťa, aj v dospelosti.
Sociálna pozícia rodiny v spoločnosti. Častá nutnosť zmeny profesie u rodiča, prípadne zanechanie zamestnania, obmedzenie sebarealizácie rodičov alebo vnútorné konfliky rodiča, či sa dosť venuje dieťaťu. Prenechávanie starostlivosti na iných. Sociálna izolácia rodiny
Postihnuté dieťa potrebuje:
zvýšenú pomoc v rozvíjaní poznávania, vzdelávania, v priestorovej orientácii a samostatnom pohybe sebaobsluhe, v kontaktoch s inými deťmi. Pomáhajú mu špeciálne pomôcky špeciálne techniky pri osvojovaní si návykov.
Medzi najdôležitejšie potreby patrí :
zvýšená potreba podnecovania najmä v ranom veku, vytvorenie úzkeho vzťahu medzi matkou a dieťaťom s postupným uvoľňovaním vzťahu a podporou samostatnosti, potreba rozvinúť čo najviac pamäť, myslenie, osvojenie si špeciálnych techník k tomu.