Prinášame inšpirácie na knihy o ľuďoch s rôznymi diagnózami ako mentálne postihnutie alebo progéria:

Rovný s rovným – kniha obsahuje 13 príbehov o mentálne postihnutých klientoch Domova pre osoby so zdravotným postihnutím. Kniha je otvorenou výpoveďou o živote týchto ľudí a ukazuje realitu ich života.

Kam ideme, tata? – kniha rozpráva autentický príbeh o rodine, kde vyrastajú dve deti s postihnutím.

Môj život – Hayley Okinesová sa narodila so zriedkavou genetickou poruchou, progériou, dôsledkom ktorej starne 8x rýchlejšie ako bežný človek. Napriek tomu svojej chorobe čelí s odvahou a bez sebaľútosti.

Stačí ľúbiť – kniha obsahuje skutočné príbehy rodín, ktorým sa narodilo dieťa s mentálnym postihnutím.

Väzeň vo vlastnom tele – Dvanásťročny Martin z ničoho nič ochorel. Postupne prestal chodiť, hýbať očami a napokon aj hovoriť. Martinovo rozprávanie predstavuje svet zdanlivej temnoty. Opisuje podrobnosti zo života nehybného človeka, ktorý intenzívne vnímal okolitý svet.

Knihy o jednotlivcoch s PAS (poruchou autistického spektra):

Narodený v modrú stredu – je príbeh o Danielovi Tammetovi, ktorému bol diagnostikovaný autizmus. Táto autobiografická kniha je rozprávaním o mladom mužovi, ktorý má nadpriemerné jazykové schopnosti a každý deň v týždni má preňho inú farbu.

Chlapec z kociek je príbeh o rodine, v ktorej vyrastá autistický chlapec Sam. Otec sa snaží priblížiť svojmu synovi prostredníctvom hry Minecraft. Táto kniha je nielen skutočným príbehom o inakosti, ale aj o tom, ako ju prijať.

Nezlomní – v tejto knihe si prečítate 18 rozhovorov s ľuďmi, ktorí autizmom intenzívne žijú. Túto knihu nájdete aj u nás v požičovni

Neurokmene – táto knižka je o celkom obyčajných rodinách a ich víťazstvách nad predsudkami. Ponúka fascinujúci príbeh o tom, ako sa postupne rodili naše vedomosti o autizme či aspergerovom syndróme.

Autizmus a Chardonnay – “Drobnosti sú tu, aby nám pripomenuli veľké veci,” poznamenáva autor a v krátkych kapitolách knihy varuje, že život s autizmom nevypadá ako v Rain Manovi. Napriek tomu je dôležité nestrácať humor. Vyšlo už aj pokračovanie knihy: Autizmus a Chardonnay pozdní sběr.

Filmy o PAS

1. Začneme rovno novinkou z Netflixu, a to je druhá séria dokumentárnej show LÁSKA NA SPEKTRE, počas ktorej si mladí ľudia s poruchou autistického spektra hľadajú partnera.

https://www.netflix.com/sk-cs/title/81265493

2. Ďalším z novších filmom je VÝNIMOČNÍ, ktorý je inšpirovaný skutočnými udalosti. Napriek tomu, že ide o francúzsky film, hovorí o problematike aktuálnej aj u nás – o dospievajúcich autistoch a ich mieste v spoločnosti.

https://www.youtube.com/watch?v=3vJyadk1Ekw

3. VOLÁM SA KHAN je príbeh o moslimskom mužovi s aspergerovým syndrómom, ktorý sa odsťahuje do Ameriky. Čoskoro sa však situácia zmení a po 11.9.2001 sa musí vysporiadať s nenávistnými postojmi voči arabom.

https://www.youtube.com/watch?v=mqa6_gVLXmo

4. Z novších filmov by sme radi spomenuli aj JANE CHCE PRIATEĽA, ktorý je mladej žene s aspergerovým syndrómom.

https://www.youtube.com/watch?v=RnScV_YSu-A

5. Z radov životopisných filmov musíme spomenúť TEMPLE GRANDIN, ktorý hovorí o živote asi najznámejšej americkej autistky.

https://www.youtube.com/watch?v=cpkN0JdXRpM

A v neposlednom rade vymenujeme skvelé slovenské a české počiny venujúce sa realite života s autizmom:

Normální autistický film 

https://www.youtube.com/watch?v=hcIfHwKYjRY

Tak ďaleko, tak blízko 

https://www.youtube.com/watch?v=ZdyZQmWo7m4

Děti úplňku 

celý dokument: https://www.youtube.com/watch?v=kZHIbK4cS6g

Čítali ste už knihu, ktorá je o nevidiacom človeku a jeho vnímaní sveta? Prinášame vám výber 5 kníh s touto tematikou:

Ako vonia týždeň – je príbeh nevidiaceho dievčaťa, ktoré učí zdravé deti vnímať svet všetkými zmyslami.

Maličkosti – príbeh sedemnásťročnej dievčiny, ktorá je takmer slepá, no túži žiť rovnako ako ostatní.

Aj keď nevidím, vnímam – hlavná hrdinka utrpí uraz pri horolezeckom výstupe. Príde o pamäť a zrak. Zatiaľ čo pamäť sa jej vráti, nevidiaca zostáva. V knihe je vystihnutá psychika ženy, ktorá zostáva odkázaná na sluchové a hmatové vnemy a na pomoc druhých.

Svetlo, ktoré nevidíme – je príbeh dievčaťa, ktoré príde o zrak. Otec jej postaví dokonalú repliku štvrte kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov.

Svetlo je aj za oponou – je kniha o dievčati, ktoré postupne prichádza o zrak. Rozpráva o hľadaní duševnej sily a o tom, ako sa vyrovnať s osudom.

Filmy o jednotlivcoch s poruchou zraku

„TENTO PROGRAM OBSAHUJE AUDIO KOMENTÁR“ AD

A teraz si predstavte záver nejakého dramatického filmu. Hrá epická hudba, emócie hercov sú vypäté , posledné slová ako by si povedali iba pohľadom a film končí.

„A ako vlastne skončil?“ spýtal by sa vás zrejme nevidiaci, ak by film nemal audiokomentár a ani by ste mu dej nekomentovali vy sami.

1. Aby sme viac porozumeli nevidiacim Únia slabozrakých a nevidiach, konkrétne krajské stredisko Trenčín natočili krátky dokumentárny film s názvom AHOJ…VIEŠ KTO SOM?

Film má 30 minút a sledujeme v ňom bežný život nevidiacich. Voľne dostupný je tu: https://trencin.unss.sk/ahoj-vies-kto-som/

2. Podobnej témy sa drží aj film SLEPÉ LÁSKY. Ide o dokment o prekonávaní predsudkov, o radosti zo života a o túžbach, ktoré sú rovnaké ako túžby vidiacich.

Trailer: https://www.youtube.com/watch?v=iVZc_pVXms8

3. Určite stojí za pozretie tiež film NOTES ON BLINDNESS, v preklade POZNÁMKY o SLEPOTE. Ide o životopisný film o mužovi, ktorý sa učil vyrovnávať so svojou degeneratívnou poruchou zraku.

Trailer: https://www.youtube.com/watch?v=orTZ0gipfrw

Film bohužiaľ ešte nie je v slovenskom jazyku.

4. Posledný film je opäť dokument. Je z dielne Českej televízie a volá sa MOJI MILOVANÍ. Pojednáva o troch manželských pároch, pričom v jednom  z nich sú obaja manželia nevidiaci.

Celý dokument nájdete tu: https://www.ceskatelevize.cz/…/10169743721…/20856226880/

Najväčším trendom dnešnej modernej doby sú televízia a tablet, pre deti veľmi atraktívne vďaka videám, v ktorých sa rýchlo striedajú obrazy, ktoré sú pestrofarebné a do toho hrá chytľavá hudba.

Deti tak dokážu pri týchto videách stráviť veľmi dlhý čas, zabavia ich a rodičom mnoho krát uľahčujú prácu, keď potrebujú navariť alebo upratať. Najčastejšie vidíme ako deti doma, či v reštaurácií jedia pri zapnutom tablete alebo telefóne a vo väčšine prípadov ich kŕmia rodičia. Deti tak nesledujú čo jedia, pretože sú plne zaujaté sledovaním videí a nevnímajú svet okolo seba.

Prečo však nie je vhodné pri jedení sledovať videá a rozprávky?

• U detí môžete častým sledovaním tabletu a TV vytvoriť závislosť. Na začiatku to môže začať ako nevinné púšťanie pesničiek alebo rozprávok, ale dieťa si veľmi rýchlo zvyká na takéto trávenie času a neskôr je veľmi ťažké ho od toho odnaučiť.
• Môže to spôsobovať obezitu alebo práve naopak nedostatočný príjem potravín. Príčinou je, že deti nevnímajú signály svojho tela, nevnímajú koľko toho zjedli, pretože sú plne zaujaté tým, čo sledujú.
• Rozptyľovanie pozornosti u detí pri jedle videami a rozprávkami môže viesť k poruchám sústredenia a koncentrácie pozornosti.
• Deti nevedia čo jedia, nevnímajú chuť ani vôňu jedla. Málo prežúvajú a prehĺtajú kusy jedla.

Čo môžete spraviť preto, aby ste sa týmto negatívnym dôsledkom vyvarovali?

• Stravujte sa spoločne pri jednom stole
• Komunikujte s dieťaťom, popisujte mu čo papá, akej je jedlo farby a podobne
• Pripravujte jedlo tak, aby bolo zaujímavé a atraktívne
• Keď sa stravujete spoločne celá rodina, vytvorte si pravidlo, že počas stolovania tablety ani telefóny používať nebudete
• Je prirodzené, že dieťa v približne troch rokoch prechádza neofóbiou, teda strachom z nového a práve preto možno odmieta niektoré jedlá, snažte sa mu dávať nové jedlá postupne aby po troške ochutnalo
• Dodržiavajte pravidlo, že sa stoluje len v kuchyni alebo jedálni pri stole

Dieťa, ktorého pozornosť nie je rozptyľovaná má možnosť naučiť sa veľa nových vecí:

• Nadobudnúť novú slovnú zásobu
• Získa nové informácie
• Naučí sa vyrovnať s určitou mierou frustrácie, keď musí ukončiť a odložiť hračku
• Naučí sa režimu, vie čo bolo pred jedlom a čo nasleduje po jedle
• Zdokonaľuje si jemnú motoriku a koordináciu oko – ruka
• Získava nové poznatky o stolovaní a správaní sa pri jedení
• Zdokonaľuje svoje sebaobslužné činnosti

Pomaly sa blíži čas, kedy je potrebné zapísať dieťa do materskej školy. Čo všetko k tomu budete potrebovať a ako pripraviť dieťa do škôlky?

Dieťa sa do materskej školy prijíma na základe písomnej žiadosti rodiča.

Informácie, kedy podať žiadosť a aké podmienky musíte splniť nájdete na webových stránkach danej MŠ.

Zápis do MŠ zvyčajne prebieha medzi 30. aprílom a 31. májom. Prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili piaty rok, pre tieto deti začína povinná predškolská dochádzka, ktorá trvá jeden rok. Dieťa plní povinné predprimárne vzdelávanie formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch, a to najmenej štyri hodiny denne.

V súčasnosti fungujú spádové MŠ podľa trvalého pobytu dieťaťa. Rodič však môže zvoliť aj inú MŠ ako spádovú.

A ako môžete dieťa pripraviť do MŠ?

• navštívte MŠ spolu s dieťaťom
• nestrašte dieťa nástupom do MŠ
• hovorte s dieťaťom o škôlke (kto tam bude, čo tam dieťa bude robiť, že tam bude bez vás)
• dieťa by malo mať pred nástupom osvojené základné hygienické návyky, malo by sa samo vedieť najesť a čiastočne prezliecť.

Je samozrejmosťou, že deti plačú keď ich rodičia odprevádzajú do MŠ napriek príprave. Závisí to od mnohých faktorov, napríklad je dieťa príliš naviazané na matku alebo si zatiaľ nevytvorilo dostatočnú vzťahovú väzbu s pani učiteľkou. Ak sa plač objaví až neskôr, príčinou môže byť, že dieťa si začína uvedomovať, že MŠ bude navštevovať pravidelne bez rodičov.

Ako pomôcť dieťaťu tento plač prekonať?

• dovoľte dieťaťu vziať si obľúbenú hračku, ktorá uňho vyvoláva pocit bezpečia
• nepredlžujte zbytočne lúčenie s dieťaťom
• oboznámte ho s tým, kedy prídete (keď sa vyspí, keď sa napapá)

A ešte posledná rada na záver. Ak viete, že dieťa má v niektorej oblasti problém alebo oneskorenie (napr. reč, nie vždy sa vypýta na toaletu a podobne), informujte o tejto skutočnosti pani učiteľky ešte pred nástupom do MŠ. Budú sa tak môcť lepšie pripraviť na rôzne situácie, a tak budete vedieť, že vaše dieťa je v dobrých rukách a bude do škôlky chodiť s radosťou.

Ak u dieťatka vidíte výrazné oneskorenie vo vývine a potrebujete poradiť ohľadom jeho ďalšieho rozvoja a výberu MŠ, neváhajte nás kontaktovať cez náš kontaktný formulár https://cvitrencin.sk/hladam-pomoc-vcasna-intervencia/…

Na našich stretnutiach často diskutujeme o tom ako posilniť svaly v oblasti tvárovej oblasti, aby bolo pre deti jednoduchšie nielen hovoriť, ale aj papať.

Ideálnou pomôckou je orofaciálna stimulácia, ktorá je ľahko dostupná všetkým rodičom.

Ide o súbor pohybov a úkonov, ktoré napomáhajú rozvoju motoriky tváre, líc, pier, jazyka, podnebia a hltana.

Je vykonávaná v tvárovej (faciálnej) a ústnej (orálnej) oblasti. Cieľom stimulácie je snaha navodiť normálne alebo podľa možností čo najnormálnejšie pohybové vzorce orofaciálnej oblasti. Najčastejšie je vykonávaná fyzioterapeutmi, logopédmi a ergoterapeutmi, no jej prvky môžete aplikovať aj vy sami doma so svojimi deťmi.

Pri stimulácii sa využíva viacero manuálnych techník – dotyk, tlak, hladenie, ťah a vibrácie.

• Dotyk – musí byť príjemný a istý. Dotýkame sa špičkami prstov alebo celou dlaňou ruky. Ťah – jemný, pomalý ťah jedného svalu, prípadne svalového reťazca.
• Tlak – silný, ale nikdy nesmie vyvolať bolesť.
• Vibrácie – podstatou je vyvinutie striedavého tlaku od úponu svalu (miesto kde sa sval pripája na kosť) až k jeho koncu.

Stimulácia sa dá vykonávať dvomi spôsobmi:

   Prvým je „bodová technika“ kedy stláčame jednotlivé body v oblasti tváre.

   Druhým spôsobom je „dráhová technika“ kedy jemne prechádzame rukami po tvári dieťaťa po určitých líniách.

Je vhodná a odporúča sa aplikovať ju u predčasne narodených detí, pre deti s poruchou sania a prehĺtania, pre sondované deti, pre deti s neurologickými ochoreniam alebo poškodením centrálneho nervového systému, pre deti s Downovým syndrómom, pre deti s mozgovou obrnou a pre mnohé iné.

Medzi najväčšie výhody orofaciálnej stimulácie patrí:

• aktivácia orofaciálnych funkcií ako je sanie, hltanie, žuvanie a hryzenie
• rozvoj vnímania
• zlepšenie pohybu
• rozvoj reči a mimiky
• podpora vlastnej iniciatívy a samostatnosti

Pri stimulácii sa odporúča dodržiavať nasledovné zásady:

• stimuláciu je dobré vykonávať približne 15 minút pred obvyklým časom jedenia
• pred začatím si uložiť dieťa do zvýšenej polohy – podložiť trup dieťaťa (deka, vankúš)
• dieťa by nemalo mať žiadne predmety v ústach
• ak je dieťa nekľudné, tak jednou rukou si pridržiavame hlavičku a druhou cvičíme.

Ako postupovať pri orofaciálnej stimulácii nájdete na priloženom linku: https://downovsyndrom.sk/v16/node/2353

Na našich stretnutiach s klientskými rodinami sa často stretávame s tým, že si mýlia pojmy asistent pedagóga a osobný asistent.

Prinášame Vám krátke vysvetlenie toho, aká je úloha každého z nich pre zdravotne znevýhodnené dieťa.

Ak má ťažko zdravotne postihnuté dieťa navrhnutú osobnú asistenciu, osobný asistent nezabezpečuje osobnú asistenciu počas doby, keď je dieťa v škole, asistencia na tieto účely má byť zabezpečovaná prostredníctvom asistenta pedagóga.

Úlohou osobného asistenta je pomáhať dieťaťu so zdravotným znevýhodnením pri samoobslužných činnostiach a pri prekonávaní bariér v bežných situáciách.

Účelom osobnej asistencie je podpora sociálneho začlenenia osoby so znevýhodnením a vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľno časových aktivít.

Činnosť osobného asistenta by mala byť zameraná predovšetkým na pomoc dopraviť zdravotne znevýhodnenú osobu do školy a zo školy. Osobný asistent nie je pedagogickým zamestnancom a o tom, či môže alebo nemôže byť v priestoroch školy i počas vyučovania, je na rozhodnutí riaditeľa.

Osobný asistent vykonáva tieto základné činnosti:

• pomáha pri zvládaní základných aktivít, ktoré súvisia so starostlivosťou o vlastnú osobu,
• pomáha pri osobnej hygiene,
• pomáha pri zabezpečovaní stravy,
• pomáha pri zabezpečovaní chodu domácnosti,
• pomáha pri výchove, vzdelávaní a aktivizačnej činnosti,
• sprostredkováva kontakt so spoločenským prostredím,
• pomáha pri uplatňovaní práv, oprávnených záujmoch a pri vybavovaní osobných záležitostí.

Charakter špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov si neraz natoľko vyžaduje individuálny prístup učiteľa, že sa nedokáže venovať v potrebnej miere súčasne znevýhodneným a intaktným deťom v triede. V takýchto situáciách je nevyhnutná prítomnosť asistenta pedagóga.

 Úlohou asistenta pedagóga okrem iných činnosti je aj pomáhať žiakovi počas prestávok a pri sociálnych situáciách v kolektíve. Podľa platných školských predpisov je asistent pedagóga pedagogickým zamestnancom, ktorý vykonáva priamu pedagogickú alebo výchovnú činnosť.

Asistent pedagóga nie je asistentom dieťaťa ale asistentom učiteľa a v triede je pre všetky deti.

Asistent pedagóga môže pôsobiť:

• v materskej škole,
• základnej škole,
• v škole pre deti/žiakov s nadaním,
• v špeciálnej škole
• v strednej škole

V posledných rokoch je tento smer a všetko súvisiace s montessori dávané do popredia a častokrát zbytočne predražené. Čo je však skutočne montessori pedagogika?

Montessori pedagogika je alternatívna metodická sústava. Základným heslom je: „Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“ Hlavnou myšlienkou Márie Montessori bolo vychovať sebavedomé, slobodne uvažujúce a tvorivé deti, z ktorých vyrastú sebavedomí a tvoriví dospelí ľudia. V dnešnej dobe máme často pocit, že Montessori je len značka, aby sa pomôcky lepšie predávali, ale na hlavný zmysel celej filozofie sa zabúda.

Na začiatku je dôležité popísať senzitívne fázy, teda obdobia zvýšenej vnímavosti v živote dieťaťa, kde do popredia vstupujú určité sklony.

V týchto obdobiach je dieťa zvlášť citlivé na získavanie nových konkrétnych schopností:

0 – 3 roky – senzitívne oblasti sú pohyb, reč a poriadok

3 – 6 rokov – dochádza k sebauvedomovaniu dieťaťa, cíti sa ako súčasť skupiny, pokračuje aj rozvoj pohybových a rečových zručností

7 – 12 rokov – morálna senzitivita, teda dieťa hodnotí dobré a zlé na základe vlastného konania a konania svojho okolia

12 – 18 rokov – vývin samostatnosti v sociálnych vzťahoch a vytvorenie nového obrazu o sebe

Ako usporiadať priestor:

• Zariadený by mal byť jednoduchým, účelným nábytkom skonštruovaným pre potreby a výšku dieťaťa
• Pomôcky a materiály by mali byť v priamom dosahu, aby s nimi dieťa mohlo manipulovať
• Všetky pomôcky sú bezpečné a majú vyhradené svoje miesto
• Ak chcete na steny zavesiť obrázky, mali by byť vo výške očí dieťaťa
• Priestor je rozdelený na kútiky, ktoré sú určené na rôzne činnosti ako oddych, čítanie, pohyb,…
• Pomôcky sú vyrobené z prírodných materiálov a k dispozícii po jednom kuse, deti to nabáda k vzájomnému rešpektu

Základné princípy

• Dieťaťu pomôžte aby činnosť urobilo samo, nerobte ju však zaňho – nečakajte od dieťaťa, že keď mu dáte hračku, bude vedieť čo s ňou má robiť a zabaví sa s ňou bez vášho zásahu, ukáže mu o čom je daná hra. Ak dieťa o aktivitu nejaví záujem, je preňho príliš jednoduchá alebo naopak príliš zložitá, nenúťte ho do nej. Buďte pre dieťa motivátorom
• Chváľte a hodnoťte príkladom – dieťa pozitívne motivujte, buďte trpezliví, s dieťaťom komunikujte a čo je dôležité, vypnite televízor, tablet…
• Aktivity prispôsobte veku dieťaťa – nepodceňujte zručnosti dieťaťa, zároveň sa však snažte ich prispôsobiť, dieťa nezahlcujte
• Menej je niekedy viac a pri hračkách to platí dvojnásobne. Ak sa s dieťaťom hráte s konkrétnou hračkou, ostatné hračky sú uložené v poličkách na svojom mieste, aby dieťa nerozptyľovali
• Dieťa veďte k samostatnosti – prispôsobte domácnosť tak, aby dieťa mohlo samoobslužné činnosti vykonávať samo
• Súčasťou každej hry by malo byť aj následné upratanie, ktoré samozrejme vykonáva dieťa
• Je dôležité si uvedomiť, že montessori prístup nie je len o drahých a kvalitných pomôckach, ale hlavne o vašom prístupe k dieťať

Každý chce svojmu dieťaťu poskytnúť to najlepšie vzdelanie a ten najlepší prístup. Treba si však uvedomiť, že rovnako ako tradičný prístup vyučovania, aj alternatívne prístupy majú svoje výhody a nevýhody.

Medzi výhody montessori pedagogiky patria:

• materiály a prostredie – materiály sú prírodné, príjemné na dotyk a prostredie je prispôsobené deťom
• vekovo zmiešané triedy a malý kolektív – deti sú zaraďované do skupín, kde je viac vekových kategórií, to preto, aby sa mohli mladší učiť od starších a vzájomne si pomáhať
• vlastné tempo a vlastné záujmy – deti pracujú vlastným tempom, nie sú zaťažované hodnotením a známkami
• filozofia montessori prístupu – je tu kladený dôraz najmä na toleranciu, spoluprácu a rešpekt, nie je priestor pre výsmech a šikanu

Ako sme spomínali vyššie tento prístup má aj určité nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť, najmä vzhľadom k osobnosti dieťaťa a jeho znevýhodneniu.

• samostatná práca – nie každé dieťa dokáže samostatne pracovať bez usmernení pedagóga, mnoho detí má problém so sústredením a potrebujú pomôcť pri prvom kroku úlohy
• nedostatok informácií a podkladov – väčšina škôl nepracuje s klasickými učebnicami, učivo mnoho krát nie je preberané systematicky, pretože deti si môžu zvoliť, čím sa na danej hodine budú zaoberať. Veľa krát nemajú ani pevný rozvrh hodín, teda celý deň môže pre ne predstavovať chaos a stres keď nevedia, čo ich čaká. Chýba tu pevná štruktúra. Rovnako aj rodičia často nevedia svojmu dieťaťu pomôcť pri učení sa doma, pretože bez učebníc nevedia, čo dieťa preberalo v škole.
• učebný plán je príliš voľný – osnovy sú menej štruktúrované
• nevyškolení pedagógovia

Ak teda vyberáte škôlku alebo školu pre vaše dieťa, či už neurotypické alebo so špeciálnymi potrebami, je dôležité si zvážiť všetky okolnosti.

Veľa krát to nie je o tom, či je škola montessori, bežná alebo iná alternatívna. Je to o ľuďoch, ich prístupe a ochote prispôsobiť vyučovanie aj pre dieťa so špeciálnymi potrebami.

A nakoniec, prvky montessori pedagogiky je vždy možné využiť aj v bežnej materskej alebo základnej škole.

Napriek tomu, že sa z toho často vysmievame a hovoríme ako my takí určite nebudeme, občas sa pristihneme pri tom, že opakujeme chyby svojich rodičov aj pri výchove vlastných detí.

• Každý človek sa rodí s potrebou vzťahu, s jedinečnnou vrodenou schopnosť vytvárať a udržiavať hlboký a intenzívny vzťah s inou ľudskou osoba.
• Táto osoba vytvára vzťah dieťaťa k sebe samému, k druhým a ku svetu.
• Ak matka (či iná vzťahová osoba) v 1. roku života neuspokojuje potreby dieťaťa dieťa si vytvára neistú vzťahovú väzbu.
• Tá sa môže prejaviť napr. negatívnymi presvedčeniami o sebe v dospelosti, neporozumením svojich emócií, či neistote voči niečomu novému alebo cudziemu.
• To, ako sa k deťom správame, často ovplyvňujú práve naše vlastné zážitky s rodičmi, ktoré sme prežili ako deti. Vzhľadom na nevyvinuté časti mozgu u detí do 1 roku si ich vedome nepamätáme.

Ako prebieha tento transgeneračný prenos?

• mama v detstve prežije niečo, o čom s deťmi nehovorí
• dieťa vníma, že sa niečo stalo, ale mamu nechce obťažovať otázkami na nepríjemnú okolnosť
• naučí sa, že o niektorých veciach sa skrátka rodičia s deťmi nerozprávajú
• túto stratégiu bude uplatňovať aj pri vlastných deťoch, ktorým nevedome odovzdá, že o niektorých veciach sa nehovorí.

Je možné takýto prenos nejako pozastaviť?

• ak chceme našim deťom umožniť vytvoriť si bezpečnú vzťahovú väzbu, mali by sme si uvedomiť to, či aj naša väzba je bezpečná alebo neistá
• v prípade, že je neistá a náš vlastný vzťah s rodičmi často viazne, mali by sme si definovať dôvody, ktorými môžu byť opakujúce sa situácie z detstva (napr. rodičia ma dostatočne nepodporovali, znevažovali moje emócie, či kládli neustále dôraz na výkon,…), či konkrétna situácia (trauma)
• ak máte pocit, že celá situácia je náročná a neviete ako ju uchopiť a vyriešiť, nebojte sa vyhľadať odborníka, ktorý vám s ňou pomôže.

Viac o vzťahovej väzbe sa môžete dozvedieť v krátkom filme

7 magických rokov https://vimeo.com/269514524

Knihu o vzťahovej väzbe nájdete aj v požičovni u nás. Ide o knihu Bezpečná vzťahová väzba (K. H. Brisch)